Očami kritika

Líška jedna hrdzavá – literárna kritika

 

Líška jedna hrdzavá


 

Vzťahy môžu byť krásne a zaujímavé aj vďaka rozmanitosti ľudí. Stretávame ich každý deň a vytvárame si putá. Niekto sa v našom živote mihne na okamih, niekto zas zostane dlhšie. Vlákna vzťahov sú také silné, aká čistá je úprimnosť medzi ľuďmi. Aj o tom je debutový román Líška jedna hrdzavá od slovenského autora Lukáša Viglaša.

Vydavateľstvo Venupress sa venuje hlavne silným ženským hrdinkám, preto som bola veľmi prekvapená príbehom o sile a sebarozvoji muža. Aj keď sa kniha snaží prezentovať ženskou hrdinkou ktorá na scénu nastupuje až potom, čitateľ v prvej línii vníma skôr hlavného hrdinu. Možno je to spôsobené tým, že je príbeh vyrozprávaný jeho očami.

Autor má príjemný štýl písania. Nenáročný, oddychový, ľahko stráviteľný. Obohatený typickým mužským rozmyšľaním, ktoré príbehu z jeho pohľadu prospelo. Charakter Michala ničím neurazí, ale ani neprekvapí. Priemerný muž, ktorý má však srdce na správnom mieste a pre svojich blízkych by spravil čokoľvek. Otázkou však zostáva, či jeho zaslepenosť, napriek očividným náznakom finančného a emočného využívania už nebola prehnaná? Na mňa pôsobil miestami nereálne, hlúpo a aj čitatelia si môžu položiť otázku: nechal by sa muž takto využívať a hlavne, bol by až tak prehnane naivný?
Keď sa povie toxický vzťah, väčšina si predstaví fyzické týranie a hlavného aktéra muža. Málokedy sa však rozpráva o zneužívaní, ktoré má najrôznejšiu podobu. Keďže muži majú prirodzenú drsnú náturu, nikto by za agresora netypoval ženu.
Natália ako postava bola plytká, neprepracovaná a bez hlbšej motivácie. Autor sa jej rozhodol dať negatívnu úlohu. Máloktorí autori si však uvedomujú zodpovednosť za takéto postavy. Ja pri negatívnych postavách hľadám viac. Vedľajší príbeh, motív – čokoľvek čo by mi naznačilo, prečo tak koná a rozmýšľa. Zásadne platí pravidlo, že človek sa nenarodí zlý. Tým ho spravia okolnosti- rodina, výchova, prostredie. A ak aj bol drobný opis, náznaky dôvodu prečo, neboli dostatočne rozvinuté. Škoda.
Peniaze vládnu svetu je známy výrok, ktorý všeobecne platí a je potvrdený. No majú takú moc, aby dokázali ovplyvniť aj vzťah? Kde je etická hranica medzi peniazmi a láskou? Dokáže majetok vytvoriť ilúziu šťastia?

Michalove povolanie bolo príjemným osviežením. V literatúre, najmä v ženských románoch, sa zvyčajne presadzujú dominantné povolania ako manažér, riaditeľ či syn korporáta, ktorý raz prevezme funkciu. Páčilo sa mi akým spôsobom dokázal manažovať prevádzku aj to, že sám sa vyznal vo svojom remesle.

Príbeh ubieha plynule až do zvratového momentu, kedy Michal zachráni ženu v núdzi. Pre niekoho klišé, ale od tohto momentu dej pomaly naberá na obrátkach. Nečakajte však žiadne turbulencie, skôr dozretie hlavnej postavy do prijateľnejšej podoby. Vanesa ako ďalšia hlavná postava a silná ženská hrdinka mala všetky predpoklady získať si moje sympatie, čo sa aj podarilo. Jej úloha bola pekne prepracovaná, autor si dal záležať na detailoch. Hodnotím to tak, že autor musel príbeh vyvážiť niečím pozitívnym. Dialógy aj jej pohľad na svet, boli triezve bez zbytočnej romantizácie. Jej humor, trefné poznámky a tajomnosť budú zaručene čitateľom imponovať!

S Erikom si čitatelia užijú nespútanú jazdu plnú neviazaného sexu, nocí a alkoholu. To ale nakoniec vyústi do bodu, kedy je polovica príbehu až príliš predvídateľná. Čitateľ presne odhadne všetky zvraty aj sled udalostí. Pre mňa chýbal moment prekvapenia, hlbšie zvraty a tá správna iskra. Všetko to zaklincoval záver, kedy všetko vyjde najavo a dej naberá kontúry. Tu sa ale opäť prejaví Michalovo dobré srdce a silné priateľstvo s Erikom. Ja som to ale vnímala ako znak hlúposti. Opäť sa naskytne otázka, či by situácia bola reálna, alebo autor dal priestor fantázii?

Ako debut kniha nie je zlá, má svoje chybičky krásy, ale autor má potenciál. Odporúčam ju čitateľom, ktorí v príbehoch nehľadajú hlbší zmysel a postačí im oddychové čítanie na dovolenku.

Pridaj komentár