Talentovanú slovenskú spisovateľku Michaelu Ellu Hajdukovú poznajú na Slovensku prevažne milovníci historických románov. Na svojom konte ma šestnásť titulov a pre svojich čitateľov pripravuje novinku. Čo ju inšpiruje a aké boli jej začiatky prezradila v rozhovore pre portál všetko o knihách.
Porozprávajte našim čitateľom niečo o sebe. Aká ste, čo milujete a aké sú vaše záľuby?
Mám veľmi rada knihy a históriu. Ak by sa dalo, chcela by som si skúsiť cestovať v čase ☺ No len ak by som si bola istá, že sa vrátim, lebo ostať žiť niekde v hlbokej minulosti by som iste nechcela ☺ Kedysi som robila historický šerm na Spišskom hrade, no už na to nie je čas, tak sa tej histórii venujem aspoň v mojich knihách. Rada cestujem po hradoch a zámkoch, mám rada pamiatky, ktoré si pamätajú staré časy a dávnych majiteľov. A som závislá na písaní 😀 je to také cestovanie časom a priestorom. Občas mám pocit, že bez písania by som už nevedela žiť.
Ako ste sa dostala k písaniu?
Vždy som mala bohatú fantáziu a rada som ju využívala. A keď som sa naučila písať, zistila som, že sa môžem vyjadriť na papieri. Na základnej som skúšala komiksy, mala som ešte slabú slovnú zásobu a do bublín stačilo pár slov. 😀 Neskôr som skúšala básne, poviedky a napokon román. No vždy to bolo iba do šuplíka a nikto o tom nevedel. Ja som v tej dobe nemala ambíciu stať sa spisovateľkou, vnímala som to ako niečo, čo je iba moje. Vymýšľala som si sama pre seba, stávala som sa kým som len chcela, zažívala som všetko možné, ocitla som sa na všelijakých miestach…. Spisovatelia boli u mňa ľudia z učebníc. Podjavorinská, Hevier, Victor Hugo, Tolstoj…. Navyše som sa tak trochu hanbila, nemala som pocit, že mám na to, písať knihy, ktoré by chcel niekto čítať. Až na vysokej škole som objavila web mamtalent, na ktorom bolo super to, že som tam nemusela ísť pod vlastným menom. Prihlásila som sa tam ako Ella E. a uverejňovala príbeh Siete z času. S týmto príbehom som sa prihlásila do Literárnej ceny, ktorú mamtalent každoročne vyhlasoval a dostala som sa do finále. V tejto fáze mi zavolala pani riaditeľka z Ikaru, že mi vydajú knihu. Prepracované Siete z času teda vyšli v roku 2012 ako Všetky moje tváre.
Vaša prvá kniha, ktorá vyšla v roku 2012 sa volá Všetky moje tváre. Ako vznikla myšlienka k napísaniu tejto knihy?
Námet vznikol tak, že keď som sa rozhodla písať román zvažovala som, že ma neuspokojuje písať v rámci súčasnosti, ale nechcela som ani historický román. Každé z nich má nejaké svoje pravidlá. V tej dobe som čítala knihy od profesora Raymonda Moodyho, ktorý sa venuje hypnózam a liečeniu na základe minulých životov. Zaujalo ma to. A hlavne to, že k nemu prišla v súčasnosti pacientka s nejakým problémom, uviedol ju do hypnotického stavu a ona odrazu začala hovoriť napríklad o tom, že sa vidí v starovekom Egypte a mumifikuje. Zaujalo ma to prepojenie. Súčasnosť, minulosť a trochu sveta medzi nebom a zemou. Takéto prepájanie sa mi veľmi páčilo a využívam ho v knihách dodnes.
Čo Vás inšpiruje pri písaní?
Často zdanlivo nepodstatné veci. Krásna stavba, šaty, šperk, scéna vo filme… Ale najviac je to hudba. Vždy keď píšem, mám playlist, ktorý ma ako keby myšlienkami prenesie viac do obdobia, ktoré tvorím. Keď píšem vojnové knihy, počúvam Rammstein, soundtracky k Babylonu Berlin, Líde Baarovej… k Draculovej žene som počúvala Blackmores Night, českých Tempus…
Mnohí autori píšu len jeden žáner. Vy píšete rôzne žánre, pre mladých dospelých, historické romány, ale aj romány pre ženy. Ako je to možné, a ktorý žáner vám sedí najviac?
Young adult bol viac menej pokus. Nemám v úmysle venovať sa tomuto žánru. Nie som v ňom tak úplne doma. Sedí mi prepájanie súčasnosti s minulosťou a ten kúsok sveta medzi nebom a zemou. V každej mojej knihe je kus histórie a toho by som sa rada držala aj naďalej.
Koľko kníh ste napísali a ktorá vášmu srdcu najbližšia a prečo?
Mám na konte 16 kníh, dve z nich sú vypredané, ale chystá sa ich dotlač. Svojím spôsobom mám rada každú moju knihu, hoci prvotinu by som dnes napísala celkom inak 😀 Mám veľmi rada Nepriznanú, lebo mi prirástla k srdcu Adelka Ostrolúcka. Obdivujem ju a som rada, že som čitateľom priniesla jej príbeh. Špeciálny vzťah mám aj k Draculovej žene, lebo milujem Rumunsko, kam chodím každý rok na hrady a zámky a tiež obdivujem Vlada Tretieho.
Máte nejaký vzor či v živote alebo medzi spisovateľmi?
V písaní sú to J.K. Rowling a Tolkien, ku ktorým prechovávam veľký obdiv. Dokázali vytvoriť celé nové svety s úžasnými postavami. Joanne navyše priviedla nielen jednu generáciu detí späť k čítaniu a to je úžasné.
V živote obdivujem ľudí, ktorí toho veľa dokázali vlastnými silami a nezabudli byť pri tom dobrými a čestnými ľuďmi.
Koľko kníh sa nájde u vás v knižnici a aké?
Veľa ☺ Hlavne neprečítaných. Mám rada knihy, aké sama píšem, kde sa prepájajú časové roviny, ale rada si prečítam aj iné žánre. Ak ma kniha niečím pritiahne, môže to byť aj horor. Čiže sa u mňa na poličke stretli Steelovej Prsteň a Zoja s Domovom pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej, Stokerov Dracula, Harry Potter, trilógia Očakávaná od K. McGowan, Anna Karenina, či Bratia Karamazovci, Diablova zajatkyňa od Janky Pronskej, Rockové tango od Moniky Wurm, Literárny spolok Laury Snežnej od Jääskeläinena, knihy Maje Lunde a mnoho mnoho iných.
Aký žáner čítate, ktorá kniha či postava je pre vás tá naj?
Čítam to, čo som spomenula vyššie a čo sa postáv týka, tých by tiež bolo viac ☺ Mám veľmi rada Severusa Snapea z Harryho Pottera. Je to úžasne napísaná postava. Zbožňujem Annu Shirleyovú, Pippi Dlhú Pančuchu, Elizabeth Bennetovú a mnohé ďalšie hrdinky, v ktorých si dievčenské a ženské čitateľky môžu nájsť svoje vzory.
Keď píšete historické vojnové knihy, ako prebieha ich príprava?
V prvom rade si ujasním, do ktorých rokov a do ktorej krajiny zasadím dej. Zhromaždím si potrebnú literatúru, počúvam hudbu, ktorú som spomínala a v hlave začínam vytvárať príbeh. Štúdium a písanie sa potom prelína.
Ktorá z vašich kníh sa vám písala najlepšie/najľahšie a za aký čas ste ju napísali?
Asi Zimný palác. Túto tému som mala načítanú, napozeranú a naštudovanú, lebo sa o rodinu Romanovovcov zaujímam celé roky. Príbeh som začala vytvárať postupne, robila som si kopu zápiskov a keď potom prišla prvá vlna covidu a my sme boli nútení ostať doma, mala som čas na písanie.
Pandémia ovplyvnila každého z nás, ako ovplyvnila vás, vaše písanie, vydávanie či predávanie kníh?
Ako som spomínala, bolo viac času na písanie, hoci nie vždy sa písať dalo. Pandémia zasiahla celý knižný svet, ale ja dúfam, že sa pozviecha. Knihy sa predávajú ďalej, život ide ďalej a hoci sa knihy možno nepredávajú ako predtým, ja verím, že je to dočasný stav a že sa náš život vráti nie do starých koľají, ale do nových a lepších. Nakoľko pracujem v Knižnici pre mládež mesta Košice, písanie kníh je pre mňa viac záľuba, nie som odkázaná na príjmy z kníh, chýbajú mi však besedy, preto som mojim čitateľom vďačná aspoň za virtuálnu spätnú väzbu ☺
Pracujete aktuálne na novej knihe, ak áno, prezradíte nám niečo o nej?
Pracujem na knihe o Alžbete Bathory. Nápad som dostala už dávnejšie, ale keďže je to téma stokrát prežutá, chcela som vlastnú cestu, o ktorú som sa usilovala u Ľudovíta Štúra aj u Draculu. Zbierala som materiály, čítala knihy. Táto téma ma zaujíma už celé roky, dlhšie ako Romanovovci, a teda som „nasiaknutá“ informáciami a dobou a ako v prípade Draculu, pokúšam sa v tých oceánoch krvi hľadať ženu, matku, bohatú a mocnú šľachtičnú a veľmi dúfam, že príbeh bude stáť za to.
Čo by ste odkázali našim čitateľom?
Aby čítali. Čítanie otvára okná do sveta fantázie, poznania, čítanie je terapia i psychológ v jednom. Čítanie nás posúva. A ak nečítajú, ešte nenašli tú správnu knihu. ☺ A tiež, aby k čítaniu viedli i svoje deti, ak ich už majú. Lebo ak sa deti v detstve zamilujú do kníh, vyrastú z nich rozmýšľajúci dospelí.
Kontakt na autora: autorkaella@gmail.com
Instagram: https://www.instagram.com/michaelaellahajdukova/?hl=sk
FB stránka: https://sk-sk.facebook.com/michaelaellahajdukova
