Moniku Wurm a jej tvorbu pozná veľmi veľa ľudí a možno bude môj názor považovaný za skreslený a neobjektívny, ale vôbec mi to nevadí. Ide predsa o môj pohľad na príbeh.
Prvýkrát som toto dielo čítala ešte v čase, keď som bola tehotná. Vtedy som knihu odložila a nedokázala ju dočítať. Neskôr som ju prečítala a nie raz si aj poplakala, ale teraz sa na knihu pozerám inak.
Je to aj z toho dôvodu, že sme spolu s Monikou pracovali na jej úprave a vydaní, a tak som knihu prečítala prakticky 4-krát, a to 2-krát v priebehu jedného mesiaca.
Hviezda nad arabským peklom je dielo s hlbokým odkazom, ktorý si človek uvedomí až vtedy, keď knihu číta pozorne a pomaly. Dlho som premýšľala ako toto moje hodnotenie pojať.
Predstavte si samých seba na mieste, kde nepočujete nič iné ako vybuchujúce bomby, streľbu zo zbraní a vás ako otroka. V tej chvíli držíte v náručí svoje malé dieťa, ktoré ničomu nerozumie a musí prežívať také ukrutnosti. A zrazu si niekto (ne)povolaný dovolí dvihnúť svoju chlípnu ruku na dieťa, ktoré z celého srdca milujete.
Pre mňa je už len tá predstava odstrašujúca. Strašné však? Počas celého mesiaca, keď ráno vstanem, poďakujem sa, že sú moje deti zdravé a nemusím sa o ne báť.
Viete si predstaviť tú Sofiinu voľbu? Máte na výber, buď svoje dieťa udusíte vy alebo sa dostane do rúk hovädám, ktoré by to malé nevinné stvorenie použili ako nafukovaciu anču, len pre svoje odporné slizké potešenie.
Narastá vo vás hnev? Vo mne narastá už len pri myšlienke, že sa toto naozaj deje. Že niekde tam v Sýrii si nejaký exot namýšľa, že je niečím viac, lebo má v ruke zbraň.
Fabiene Dummontová je odvážna žena, ktorá si prešla naozaj peklom, ktoré by si v živote nemala prežiť žiadna žena. Ako si môžete prečítať v samotnej anotácii, tento príbeh je krutý, opisy znásilňovania, bitiek a zabíjania, sú napísané tak živo a reálne, že nie raz si dáte od čítania prestávku, aby ste to mohli aspoň na malú chvíľu predýchať.
Tam v Sýrii je jedno, že ste Európanka. Už ňou nie ste, ste len otrokyňa povinná poslúchať rozkazy od svojho väzniteľa. Nemôžete povedať nič, čo by sa vášmu pánovi nepáčilo, inak vás skope do bezvedomia. Nechcete sa podvoliť k znásilneniu? Budete zaškrtená alebo rovno zastrelená. Neposlúchnete? Tak hladujete.
Áno, aj takáto je kniha a ja ďakujem Monike, že mala odvahu niečo tak kruté napísať. Pretože, kým sa o tom písať nebude, tak dopustíme, aby to neexistovalo.
Dlho som sa stránila hodnoteniam diel, ale pri tejto knihe mi stále behajú v hlave myšlienky, ktoré práve teraz čítate.
Toto dielo človeku prinesie do života akýsi druh mieru, kedy si začnete uvedomovať aj tie maličkosti, ktoré robia náš život krásnym. Pevne verím, že po prečítaní zavriete knihu a niekoľko minút budete len tak sedieť a vnímať to, čo doteraz bolo samozrejmosťou. Bezpečnosť. Ticho a možnosti vybrať si, čo so svojim životom urobíte.
Prosím, neberte toto ako recenziu na dielo, je to moje slovo Šéfredaktorky a obdivovateľky tohto diela.
Zdroj fotografií: Pixabay.com
