Očami kritika

Sonka – S krátkosťou dychu si vysvetlil nekonečno

Máte radi fanfiction? Čítate ich? A keď, tak aké?
***
Názov:
S krátkosťou dychu si vysvetlil nekonečno
Autor:
Sonka
Miesto zverejnenia:
Wattpad (hannibal234)
Blog: Sonka
Pár: Lucius Malfoy/ Harry Potte

https://www.wattpad.com/story/105432387?utm_source=android&utm_medium=link&utm_content=story_info&wp_page=story_details_button&wp_uname=ErikaChichova&wp_originator=EJr%2Bj%2FjX4Ba2t6QOtcJTFar4wfaBwEsfBJgPWQtYnKfIdi0J0fOzwf5kw4haCZeBCeG953%2BoWN%2B9CYkG00WxswymjLJQpNYMcsmtHJkAfDiNDEU%2FbG5yfuDc094GVAFd

 

—-———


Princípom fanfiction je použitie postáv, námetov a sveta vytvoreného pôvodným autorom tak, že výsledné dielo nie je len kópiou (plagiátom) pôvodného diela, ale kreatívnym výtvorom fanúšika. Nové dielo teda často voľne dejovo nadväzuje na dej pôvodnej knihy (poviedky, komiksu, a pod..)

Všetci vieme že svet Harryho Pottera vyvolal šialené ovácie na celom svete a svojej popularite sa teší dodnes. Preto bolo len otázkou času, kedy sa vytvoria rôzne odvetvia fanfiction (FF) so známymi postavami.

Poviedku S krátkosťou dychu… ktorej autorkou je Sonka (na Wattpade hannibal 234) som objavila už pred rokmi na jej osobnom blogu.

Autorka má pútavý štýl písania, ktorý hneď na prvý krát zaujme a núti čitateľa dychtivo čítať kapitolu po kapitole. Občas je však cítiť, že je začiatočníčka a nemá potrebné skúsenosti, v tomto prípade aj korektora aby svoj talent naplno rozvinula.
Príbeh sa začína vo väzenskej cele, kde sú držaní Harry a Ron po tom čo ich uniesol Voldemort. Neskôr zistia, že Hermiona je mŕtva a zabila ju Bellatrix. Harryho predvedú pred Voldemorta a Snape s Luciusom Malfoyom ho zachránia pred mučením a smrťou.
Keď Harry nazrie do mysľomysy a opäť prežije svoje dávno zabudnuté spomienky, všetko sa zmení. A tu sa príbeh začína.
Konkrétne v Harryho útlom detstve, keď čírou náhodou objaví Jamesov časovrat a prenesie sa späť do minulosti. Nakoľko je v knihách vysvetlené ako časovrat funguje, autorka uvádza, že bol špeciálne upravený. Dostane sa do rodiny Snapeovcov, ktorí si ho adoptujú. Autorka už na začiatku uviedla že niektoré veci kvôli príbehu pozmenila ako napríklad, že Snapeov otec bol čarodejník.
Dej sa odvíja postupne , ukazuje Harryho vyvíjajúci vzťah k Severusovi. Páčilo sa mi že Sonka ponechala postavám ich charakteri. Toto dodáva príbehu jej autentickosť, napriek žánru. Taktiež sa mi páči, že sa väčšinu drží kánonu, tým pádom zanieteného potterheada neprekvapia logické chyby. Jazykové prostriedky ako personifikácie či iné umelecké útvary tu síce nenájdeme, ale tento nedostatok autorka vykompenzovala dynamikou deja. Nakoľko sa predpokladá že každý pozná zákutia Rokfortu, opisy neboli potrebné.
Po nástupe na Rokfort je Harry zaradený do Slizolinu (kam ho v pôvodných knihách chcel Múdry klobúk zaradiť) a spoznáva sa s Luciusom, Bellatrix a ostatnými Slizolinčanmi.
Sonka sa vyhrala so svojou fantáziou, opísala školské časy a dospievanie mladých ľudí veľmi farbisto a dôveryhodne, až má čitateľ chuť vrátiť sa späť v čase a znovu prežiť školské lásky a priateľstvá. To znamená vzťahy so spolužiakmi, bežný život na hrade tak, ako ho poznáme z kníh, vyčíňanie Záškodníkov, ale najmä vyvíjajúci vzťah Harry a Luciusa od priateľstva po lásku. Autorka sa drží zásadne dejovej linky z kníh, je teda vidieť že si je vedomá o čom píše a svoje poznatky bravúrne dokáže spracovať do príbehu. Čitateľ je zbežne prevedený prvými štyrmi rokmi a v piatom ročníku naberajú udalosti spád.
Politické udalosti sú tiež pekne zapracované aj názory študentov na vyvíjajúci tlak Voldemorta. Máme teda možnosť spoznať ich spôsob rozmýšľania a mnohé faktory rozhodnutí.
Romantická linka medzi mladým Luciusom a Harrym sa naplno rozvíja, pričom postava Malfoya je približne rovnaká, ako v knihách. Čo ale mne osobne na prvý dojem prekážalo, bola Bellatrix Lastrangeová (na škole Blacková)
Mala som pocit, akoby som čítala charakter inej postavy, ktorá má s Bellatrix spoločné len meno. Jej správanie, rozmýšľanie a celkové vnímanie spoločnosti, bolo scestné a nereálne. Nakoľko vyrastala vo váženej čistokrvnej rodine, predpokladalo sa, že bude viac nadradená, sebecká a krutá. Nehovoriac že prísna výchova, umenie čiernej mágie a vedomie, že nemajú na výber než pridať sa k Voldemortovi, by mali tiež svoju dohru. Autorka práve tým, že naverbovanie k Temnému pánovi ponechala až po škole, chcela vykresliť tento toxický dopad na osobnosť. Nakoľko sú čitatelia zvyknutí na jej krutosť, prvý dojem môže byť mätúci, aký som ho mala aj ja.
Príbeh sa vyznačuje ešte jednou líniou a to je dohodnuté manželstvo medzi Voldemortom a Harrym. Niekto by povedal že je to naprostá blbosť, ale napodiv je to veľmi dôveryhodne vysvetlené a ja osobne v tomto smere obdivujem Soničkinu fantáziu. Čo mi ale nejde do hlavy, je zdroj horcruxov. Bol v knihe voľne dostupný vo Voldemortovej osobnej knižnici v Riddle manor! Každý kto čítal knihy, alebo minimum videl filmy vie, že Voldemort by si také cenné informácie nenechal len tak nestrážené, aby si ich mohol hocikto prečítať. Preto to považujem za logickú chybu, ktorú by som navrhovala radikálne zmeniť!
Keď už dej začína gradovať, autorka ho pretne v tom najlepšom a čitateľ sa ocitne späť v prítomnosti. A tu nastáva kameň úrazu.
Napriek nevraživým vzťahom si všetci padnú do náruče ako dobrí priatelia. Je cítiť, že autorka už potrebovala túto etapu dokončiť. Osobne by som túto časť ešte rozpísala, kľudne aj o jednu kapitolu naviac – napríklad Harryho neistotu, jeho duševné rozpoloženie medzi prítomnosťou a minulosťou, rôzne dilemy ohľadom Luciusa… pôsobilo by to vierohodnejšie.
Sonka nezabudla ani na Voldemorta v prítomnosti a tejto línii dodala logický záver. Cez čiaru ale už bol záver príbehu – a to presladený. Harry a Lucius v harmonickom vzťahu, obaja najvyšší zamestnanci Ministerstva, ale čo ma naozaj dostalo, boli Snapeove narodeniny ktorými sa príbeh končí. Nakoľko som prečítala aj iné autorkine poviedky, nerozumiem prečo skoro v každej jednej má za potrebu končiť príbeh prehnane sladko a familiárne! Nehovoriac o tom, že postavy na záver sú úplne mimo charakter (OC) a celé prevedenie scény pôsobí lacno. Rada od kritičky: menej je viac.
Na záver konštatujem, že celkovo sa príbeh číta veľmi dobre, dej plynie svižne a rozhodne dokáže vzbudiť u čitateľov zvedavosť a priazeň. Moju si určite už pred rokmi získala. Keď sa však naň pozriem očami kritičky, rozhodne je čo zlepšovať. Autorka však má talent, to sa musí nechať. Ako kritička doporučujem veľa čítať reálnych autorov a trénovať písanie.

 

Pridaj komentár