Púštny kvet
Na túto knihu som počula nie jedny reakcie že ide o skvelý príbeh, avšak veľmi smutný ktorý čitateľa zasiahne. Reč je o téme, o ktorej sa v našich končinách nerozpráva, preto som si presne nedokázala predstaviť, o čo konkrétne ide.
Začiatok nás vtiahne do púšte kde malá Waris bojuje o život a spomína na svoje detstvo, ktoré prežila ako nomádka.
Od prvej strany až po poslednú je príbeh napísaný pútavo, vyrozprávaný veľmi jednoduchým osobným štýlom, akoby Waris sedela vedľa mňa.
Nie raz počujem ľudí sťažovať sa, hlavne na nedostatok času. Ten je v Afrike vzácny, ako všetko živé. Dozvieme sa aký je život v Somálsku, kde ľudia každý deň bojujú o prežitie.
Každý národ má svoju kultúru na ktorú je hrdý, ale niektoré veci majú aj svoju temnú stránku. Rozprávam o ženskej obriezke, ktorá nemá žiaden význam a má zabezpečiť takzvanú vernosť ženy, aby nebola promiskuitná.
Nikto si ale neuvedomuje následky z toho vyplývajúce: okrem psychickej ujmy má žena problémy s močovými cestami, časté zápaly, bolestivý sex, menštruáciu a pôrod, čím je automaticky ohrozené aj dieťa.
Aby sme sa chápali: žene sa odrežú vonkajšie pohlavné orgány a potom ju zašijú. Nechá sa len malý otvor aby mohla močiť.
Obriezka sa totiž vykonáva na deťoch!!! a v neľudských podmienkach kde mnohé samy v púšti vykrvácajú, rana im hnisá a postupne prerastá do gangrény, až nastane smrt. V púšti prečkaju „hojivý proces“ bez lekára a sú vystavené napospas osudu, pretože naspäť k rodine sa smie vrátiť len zahojená žena, aby ďalej mohla vykonávať povinnosti v domácnosti. Obriezka totiž nie je spomenutá v Koráne, nikde sa neuvádza že by Alah, Boh alebo ktokoľvek chcel, aby sa ženy takto mrzačili. Tu ide čisto o mužskú pýchu aby si vynútili poslušnosť.
Dohodnuté manželstvá sa praktizujú aj dnes napriek tomu, že je 21.storočie. Waris sa ako dvanásť ročná mala vydať za starca. Opäť sa mi rozum zastavuje nad absoruditou- pretože tu už ide o pedofíliu, aj keď to v mnohých krajinách tretieho sveta tak nevnímajú.
Avšak páčil sa mi opis každodenných povinností. Putovanie s rodinou po púšti, hľadanie vody a celkový význam rodiny. Je opísané aké je patriť do spoločenstva, k rodine kde sú úplne iné hodnoty než majú ľudia v mestách.
Veľmi som držala prsty Waris keď ušla z domu. Tu sa tiež prejavila materinská láska- jej mama jej pomohla ujsť lebo vedela, že život mimo púšte bude lepšou príležitosťou. Je tu pekne znázornený rozmýšľanie človeka z mesta a jednoduchého kočovného, pretože Warisina mama pochádza z veľkomesta.
Jej cesta je plná strastí, no keďže pochádza z veľkej rodiny, vyhľadá pomoc. Zlom nastane, keď sa jej naskytne šanca ísť do Londýna. A práve tu sa začína jej kariéra modelky.
Mnohí si myslia aké je jednoduché byť supermodelkou, že je to len prechádzať sa po móle v drahých šatách, no je to oveľa viac. Je to hlavne drina neustále pracovať na sebe aby modelka dostala angažmán na castingoch.
Veľmi milé bolo rozprávanie Waris o ženách ktoré majú zvučné mená a dnes sú vnímané ako ikony. Ja som si ale užila celkom obyčajných ľudí: Marilyn Manson ktorá sa pred herectvom živila ako plavčíčka, Naomi Campbell- najznámejšiu modelku a ikonu dokonalosti som spoznala ako plachú teenegerku.
Asi najdojemnejší bol návrat do Somálska- na hranice Etiópie kde Waris po 15r našla svoju mamu. Opäť je pekne opísaný rozdiel a rozmýšľanie uvedomelého človeka a jednoduchých ľudí. Zároveň je načrtnutá potreba vzdelávať sa ohľadne ekológie: ľudia ničia stromy ktoré sú v púšti vzácne a tým samy ničia zdroj vody, dohodnuté manželstvá a v neposlednom rade- ženskú obriezku.
Záver je pekne zhrnutý- veľmi sa mi páčilo porovnávanie života v púšti aj v meste, ale hlavne ľudia v meste nemajú také spoločenské cítenie. Všetci rozprávajú o rodine, ale nevedia aké je to naozaj patriť a byť súčasťou komunity, kde sa rodina zíde a kde je nafalšovaná súdržnosť.
Táto kniha je absolútne top, mal by si ju prečítať každý a ja ju absolútne odporúčam minimálne z dôvodu, aby sme si uvedomili, aké máme šťastie že sme sa narodili v bezpečnej krajine kde máme slobodnú vôľu.
