Určite ste si veľakrát povedali, keď ste prečítali sériu kníh rovnakej tematiky, že jednoducho potrebujete zmenu. Avšak po tejto knižnej výmene ste sa opäť vrátili k svojmu obľúbenému žánru.
Verte mi, píšem to z vlastnej skúsenosti. Vždy sa mi to udeje najmä s románmi kriminálneho, respektíve detektívneho charakteru. Keď si myslím, že ma už na príbehu nedokáže nič prekvapiť, tak sa udeje presný opak. Na knižnom trhu o túto tému rozhodne nie je núdza a v posledných rokoch sa akoby roztrhlo vrece s kriminálnymi románmi. Niet sa čo čudovať, táto oblasť je veľmi pútavá a niektoré príbehy sú také fascinujúce, že sa od nich človek proste nedokáže odtrhnúť.
Carter a jeho Napsano krví
Jedným z takýchto príbeh je aj kniha s voľne preloženým názvom – Napsáno krví od brazílskeho autora Chrisa Cartera. Je to jeho v poradí už jedenásty diel knižnej série s rovnakou hlavnou postavou, zaujímavou osobnosťou, Robertom Hunterom. Jeho osoba dodáva celému príbehu to pravé čaro, pretože osud tohto vyštudovaného psychológa (autor je rovnako absolvent psychológie) je poznačený smrťou matky a rovnako aj smrťou družky, ktorá bola zavraždená rukou jeho najlepšieho kamaráta Juliena. Toho spoznal počas vysokoškolského štúdia a vtedy ešte netušil, že jeho osoba sa stane pomerne vyhľadávanou v Hunterovej budúcej kariére – policajného vyšetrovateľa obzvlášť závažných násilných zločinov.
O knihe Napsáno krvou som mala predstavu, že ma nedokáže prekvapiť, a predsa ma zaujal príbeh vreckárky Angely, ktorej sa dostal do rúk denník dávneho Hunterovho priateľa. Zlodejka Angela netušila, ako sa jeho ukradnutím dostane do poriadne zamotanej situácie a dokonca jej pôjde o život. Všetko zlé je však na niečo dobré a Angela si uvedomí, že už nechce žiť doterajším spôsobom života a vďaka ukradnutému denníku tak naštartuje zmenu svojho osudu. Vplyvom jej činu spoznáva detektívov zo zvláštneho oddelenia Roberta Huntera a jeho kolegu Carlosa Garciu, ktorým sa do rúk dostáva denník nebezpečného sériového vraha. Detektív Hunter však vyniká neobyčajným dôvtipom, a preto mu netrvá dlho, kým príde na spojitosť medzi denníkom a sériovým vrahom.
Dej väčšiny jeho kníh, aj tejto jedenástej, sa odohráva v slnečnom meste anjelov – Los Angeles. Hoci niekomu môžu knihy Chrisa Cartera pripadať opisom miesta činu veľmi brutálne, nie je to na škodu, pretože u čitateľa to okamžite navodí zimomriavky. Popravde, ani reálne miesto činu každej vraždy neznesie každá čítajúca osoba a Carter jednoducho dodáva svojim knihám nádych z jeho profesie psychológa. Aj úryvok z jedenástej knižky napovedá o nevypočítateľnosti sériového vraha, respektíve o jeho duševnom rozpoložení : „Vsadím se, že nikoho z vás nikdy ani nenapadlo, že o vašem osudu rozhodne detské rozpočítadlo.“
Dielo Syn od Jo Nesba
Z rovnakého súdka krimi detektívneho románu je aj dielo známeho (a môjho obľúbeného autora) Nóra Jo Nesba s názvom Syn, vydané v roku 2014. Zaujímavé je najmä to, že tento príbeh je mimo série o detektívovi Harrym Holeovi a ponúka nám aj iného hlavného hrdinu, než dobráckeho hľadača sériových vrahov.
Príznačný názov Syn je odvodený od väzňa menom Sonny vysvetľujúceho príbeh svojho nespravodlivého uväznenia. Pravdaže, nikto mu neverí. Jeho otec je významný inšpektor, o ktorom sa neskôr dozvedáme odhaľujúce skutočnosti spojené s korupciou. Toto všetko však vypláva na povrch až po tom, ako sa rozhodne spáchať samovraždu, keď Sonny berie spravodlivosť do svojich rúk.
Knižka sa veľmi jednoducho číta a na konci príbehu je človeku až ľúto, že kniha už končí. V porovnaní so sériou o Harrym Holeovi sa autor v tejto knižke viac snaží vykresliť jednotlivé postavy, je ich tu totiž väčšie množstvo. Veľmi oceňujem aj krásne opisy Osla, preto majú možno niektorí náročnejší čitatelia pocit menšieho počtu krvavých scén. Autor skôr v tomto príbehu stavil na autentickosť diela, a to najmä vykreslením vzťahov medzi otcom a synom. Ďalšou témou, ktorej sa v tomto príbehu venuje je aj problematika korupcie a návykových látok.
Severské Temné tajomstvá
Do tretice všetko dobré (ako sa zvykne spomínať). Jednoznačné prvenstvo v krimi psychologických románoch si u mňa vyslúžili autori Michael Hjorth a Hans Rosenfeldt so všetkými dielmi série o Sebastianovi Bergmanovi, psychológovi s pomerne výstredným správaním voči ostatným.
Začať s čítaním však treba prvým dielom zo série s názvom – Temné tajomstvá ,kde si utvoríme obraz o tom, prečo je Sebastianovo správanie také extravagantné najmä voči ženám. Nešťastie ani v Sebastianovom prípade nechodí po horách, ale po ľuďoch. V príbehu sa dozvedáme o tragickom osude jeho ženy a dcéry, ktoré zahynuli na dovolenke po prívalovej vlne tsunami.
Hoci je veľmi uznávaný psychológ a odborník, kolegovia s ním kvôli jeho nevšednej povahe neradi spolupracujú. Keď však na policajnú stanicu zavolajú, že sa stratil chlapec a nájdu jeho ostatky bez srdca, v močiaroch sú policajní vyšetrovatelia nútení, napriek výhradám, prizvať Sebastiana k prípadu. Vo vypracovávaní profilov potencionálnych páchateľov je proste tento psychológ nenahraditeľný.
