Šťastie prichádza v intervaloch
Gabrielle Bernátová
***
Tento príbeh som čítala už vlani, avšak vtedy som si ho nevedela až tak vychutnať, ako teraz. Predovšetkým mi veľmi veľa podstatných vecí uniklo. Preto ho odporúčam čítať pomalšie, aby ste pochopili súvislosti a informácie, ktorých je naozaj mnoho.
***
Už na začiatku je čitateľ vhodený priamo do akcie- príbeh sa začína vraždou Viktora Sekeru a vtedy sa pre Sarrah zrúti svet. Postupne sa príbeh rozvetvuje, predstavia sa hlavné aj vedľajšieho postavy. Upozorňujem, že je naozaj potrebné mať prečítanú Mrchu, inak sa budete strácať!
Nemocničná časť je trošku chaotická. Nijako to ale neovplyvňuje dej ani príbeh, ide skôr o drobnú chybičku krásy.
Oliver: „Neohrejem sa tu dlho. Okrem toho sa mi to teraz hodí. Ak je na tom tak ako hovoria, skysne v špitáli minimálne mesiac alebo aj viac“ veta ma zmiatla, pretože som ju na prvý krát nepochopila. Hlavne keď som si na ďalšej strane prečítala, že to miesto naozaj vzal. Bolo by vhodné spomenúť v závislosti od čoho sa na ako dlho zdrží, viac konkretizovať.
Niekomu by Sarrah mohla liezť na nervy. Šialená žena ktorá má samovražedné sklony, masochistické správanie a posttraumatickú depresiu. Jej myšlienkové pochody a emócie boli vykreslené veľmi realisticky! Autorka doslova donúti čitateľa žialiť nad jej osudom, trpieť a cítiť to, čo ona. Spočítať neviem koľko krát som si prečítala jej pokus o samovraždu. Ale v konečnom dôsledku keď sa nad tým zamyslíme, neviem v akom stave by bol niekto iný na jej mieste. No napriek tragédii sú situácie a myšlienky Sarrah nadľahčené, podané vtipne a so sarkazmom. Tu sa totiž Gabike častokrát podarilo rozosmiať ma.
Naopak Olivera som nemala vôbec rada. A to preto, lebo to bol arogantný muž, ktorý by chcel do postele všetko čo má sukňu. A síce som vedela ako sa bude jeho charakter vyvíjať, reputáciu si trošku napravil až hodnú chvíľu potom. Nemyslím si že bol dobrý nápad aby si oni dvaja spolu začali- z akéhokoľvek dôvodu (hlavne nie v takejto situácii) pretože problém to nerieši. Je to veľmi pekne znázornené v myšlienkach Sarrah, ktorá napriek tomu v celej knihe smúti a túži za Viktorom.
Posttraumatický syndróm súvisí s psychickou poruchou pri ťažkých traumách. Som rada že sa tu spomenul domáci miláčik. Psy sú vhodnou alternatívou na ťažké zážitky a pozitívne pôsobia na psychiku, takže ďalší bod pre autorku.
Čo má ale Oliver spoločné so Sarrah? Odpoveď nájdeme v minulosti a v spleti vzťahov. (Práve preto ešte raz zdôrazňujem, čítajte pomalšie) A hlavne, prečo by Sarrah mala byť Oliverovým dlhom? (Hrubé obrysy sa dozviete potom a zvyšok v Lei Soranovej)
V pozadí Viktorovej straty sa odohráva ďalší príbeh. Začal totiž niečo, čo ho stálo život.
Treba pochopiť, že svet mafiánov netvorí len jeden problém. Sú to ľudia, ktorí vedia o každom niečo, čo sa môže neskôr zísť. (Korupcia, citlivé informácie, vzájomné- často utajované vzťahy…)
Zo začiatku mi prišlo nereálne prečo niekto, kto nepatrí do hlavnej vetvy Soranovcov, by mal mať prístup k firemným záležitostiam. (Dozviete sa v Lei Soranovej) ale keď sa spojil celý obraz, všetko dávalo väčší zmysel.
Ako som ale čítala ďalej, natrafila som na ďalšie drobné chybičky: väčšinou ide o malý posun medzi udalosťami, a medzi tým nie je vysvetlené, alebo nie sú dotiahnuté myšlienky dokonca. „Takých tridsať plastických operácií a na desať percent sa priblížim k jej kráse. „Ruža kvitne podľa toho, s akou láskou ju muž polieva.“ Ona sa tvári v pohode, ale mne zamrzne úsmev na tvári. Nie je nejaká mladá na takú robotu??
Ja samozrejme viem o čo ide, keďže mám prečítané aj Vraždu… a príbeh Elišky Kellerovej. Ale čitateľ ktorý prvý krát vidí Soranovcov, nemá šancu pochopiť! (Pozor na to!) Je potrebné dotiahnuť do konca aká robota je myslená a hlavne, čo to má spoločné s predošlým citátom? Pretože vyslovene tu som sa strácala.
Už ste uhádli kto je Tibor? Priznám sa, ja keď som Šťastie čítala prvý krát som bola veľmi zmätená, pretože som si myslela, že Tibor je reálna osoba! (Spolu aj s Felixom) opäť ďalšia črta príbehu, ktorá je veľmi dobre napísaná a zaoberá sa témou schyzofrénie.
Mne sa veľmi páčila myšlienka, že aj takíto ľudia majú právo milovať a dostať druhú šancu, lebo vo všeobecnosti sú odcudzocaní, ba až pokladní za nebezpečných kvôli svojej chorobe, za ktorú nemôžu.
Celý príbeh z pohľadu Sarrah je napísaný neuveriteľne autenticky a to z dôvodu, že autorka sa hrá s čitateľovým vedomím, psychikou a geniálne manipuluje informáciami!
So Sosim sa stretnete už v Mrche, ale mohla by vás prekvapiť malá drobnosť. Či je to pravda, dozviete sa potom.
Sexuálne scény som čítala s nezáujmom. Nie však preto, že by boli zle napísané (Možno preto, lebo to celé bolo podané oveľa priamočiarejšie) ale už dlhodobo ma nezaujíma nič okolo toho a nedokáže to vo mne nabudiť ten správny (erotický) feeling. Avšak pochybnosti Sarrah, jej strach, protichodné myšlienky…boli vysvetlené absolútne bravúrne! Počas celej knihy som mala pocit, že jej myšlienky a úvahy sú mojími!
Ďalší plus ktorý autorke schvaľujem, je vzťah cirkvi a jej predstaviteľov v súvislosti s traumatizovanými ľuďmi. Pretože rozdávať múdrosti je ľahké a ešte k tomu „v mene Ježiša“ Vypichnem Sarrahin sarkazmus a triezvy pohľad do života ranenej ženy, kde vysvetľuje svoju nenávisť, túžbu po pomste aj potrebu chrániť. Poukázala aj na sexuálny problém s maloletými.
Olíviu som si obľúbila. A to z toho dôvodu, že autorka ju nechala dieťaťom. (Povedala som si- no konečne!) Predtým som v Krízovom pláne (Miška Zamari) vytkla, že malé dieťa sa správa ako dospelé (nájdete u mňa v recenzii) a nevyjadruje sa na svoj vek. Gabika sa ale snažila čo najviac priblížiť rozmýšľaniu a správaniu 6-7ročných detí. Dovolím si spraviť poznámku že je to zrejme tým, že ona sama má dieťa, (deti), tým pádom je postava Olívie viac vierohodnejšia. (Pomenovanie „malá teroristka“ v Sarrahinom podaní je na nezaplatenie!) Hoci na môj vkus Olívia príliš rýchlo a bez problémov prijala Sarrah za svoju mamu, napriek tomu, že jej Oliver vysvetľoval kto je Sarrah, ale čakala som aspoň malý vzdor čo by bolo pre dieťa prirodzené. Ale okrem tejto drobnosti bezproblémový charakter. (Na niektorých jej hláškach som sa občas pousmiala, zasmiala, keďže dnešné deti sú oveľa viac vyspelé)
Do tejto časti autorka zakomponovala aj politiku. Deväťdesiate roky na Slovensku boli plné mafiánov, vraždy a korupcie, čo sa prenieslo aj do prvých rokov nového milénia. Kto nežil v tých časoch, nepochopí súvislosti, ale ja som si tú dobu prežila. Možno preto som viac chápala vzťah politika- mafia. Vysvetlené je do akej miery ovplyvňuje ústavných činiteľov (politikov, políciu, právnikov, spoločnosť)
Strašne sa mi páčila súdržnosť v Havane pri bitke Olivera a Mira, ktorá sa dnes už nevidí.
Milujem grécku mytológiu, preto bolo príjemným spestrením prirovnanie Sarrah k Pandore a následný príbeh o mýtickej skrinke, ktorá skrývala všetky hrôzy sveta a zničila ľudstvo. Dokonca sú opísané obe verzie a možnosť, aký dopad to má na hlavnú hrdinku.
Čítali ste Dedičku? Ak áno, tak vás prekvapí jedna drobnosť. Treba si naozaj uvedomiť, že svet mafiánov je všelijako prepletený a vzťahy nemusia byť len príbuzenské (ako som sa ja domnievala)
Takže, kto zabil Viktora Sekeru? Čitateľov by môže zmiasť informácia šikovne podsunutá, ale ak čítate pozorne (ale že naozaj pozorne) obraz vraha sa vám čím ďalej tým viac vyjasní. (Ibaže treba trošku rozmýšľať a pospájať si súvislosti PREČO sa udalosti stali tak ako sa stali a kto bol V POZADÍ VŠETKÉHO!)
Hlavička rozohral politicko- mafiánsku hru, kde ide o život. O čo mu v skutočnosti ide? Kto je na čej strane? (Ak ste už čítali Emo a Viktória, odpoveď nájdete tam)
Ako som sa blížila k záveru, autorka si pripravila zopár zvratov, ktoré vysvetľujú celú politicko- rodinnú situáciu aj Sarrahin stav. Budete doslova šokovaní postupným odhalením a hoci som vedela aký chyták si Gabika pripravila, prekvapilo ma to. Celá kauza sa totiž uberá úplne iným smerom (dozviete sa v Emo a Viktória) Preto ešte raz zdôrazňujem, čítajte pomaly, pretože toto nie je obyčajné krimi. Veľmi veľa informácií je skrytých medzi riadkami nad ktorými sa treba zamyslieť! Nie je to v žiadnom prípade ľahké čítanie! Najlepšie je spolupracovať priamo s autorkou, ktorej veľmi ďakujem za jej čas, pretože mi ochotne odpovedala na všetky moje otázky a tým doplnila chýbajúce informácie tak, aby som tomu rozumela.
Ja absolútne môžem bezpochyby doporučiť celú sériu Soranovcov, nielen túto knihu. Geniálne napísaný príbeh s originálnou zápletkou by mal byť sfilmovaný!
