Gabrielle Bernátová
Vražda, sex a sem- tam láska
—
UPOZORNENIE: TÁTO PÔVODNÁ VERZIA SA NEMUSÍ ZHODOVAŤ S REVYDANÍM.
—
Táto autorka je už známa tým, že čitateľov hodí priamo do akcie a nestráca čas dlhými opismi aby ľudí „navnadila“ na správnu vlnu.
Začiatok sa začína požiarom na chate ktorá opäť odštartuje známy reťazec „akcia- reakcia“
Ak ste čítali Šťastie, viete že isté veci sú načrtnuté už tam a prepájajú sa v logických súvislostiach. Jednou z nich je aj nehoda Miša Lukáča. Čo sa týka samotného príbehu, ten je bezpochýb geniálny a aj vďaka vzájomnej interakcii s Gabikou mu lepšie rozumiem. No prológ ma dostal. A to z dôvodu, že v texte chýbajú komponenty ktoré dodávajú veciam logiku.
„Vtom ju niekto chytí za tričko a nasilu ťahá do lesa… Ťahá ju po zemi ako mech, nemá ani len šancu brániť sa.“ (Čakala som že budú viac spomenuté jej zranenia z popálenín a že bude doslova vrieskať od bolesti. Popáleniny hlavne 2-3.stupňa strašne bolia až sa človek dostáva do agónie, ale tu som mala pocit že má len doškrabané telo. Chcelo by to opísať viac emócií a myšlienok z bolesti.)
„Kým sa stíha mladé dievča spamätať, muž stíha rozrezať veľkým nožom jej tričko…“ (Keď sa povie veľký nôž čo je to? Čakala som vreckový nožík ktorý je praktickejší, dá sa dať do puzdra a lepšie sa s ním manipuluje. Ale veľký nôž?)
„Schválne ju chytí za popálený prsník…“ (Opäť žiadna reakcia na bolesť)
„Všíma si dýku ktorá sa ocitla pri nej…“ (OCITLA? Vypadla z vrecka alebo niečo také…a navyše dýka sama o sebe je väčšia než vreckový nožík. Sú rôzne dĺžky a typy, ale aj tak je väčšia, tým pádom je náročnejšie dať ju do bežného vrecka.)
To, že autorka používa slang je tiež známe a do príbehu sa absolútne hodí, lebo bez toho by to stratilo na autentickosti. No mne osobne vypichlo oči slovo „bratríček“ čo je čechizmus.
Toľko k začiatku.
Čo sa ale týka príbehu, ten som si užila. Nikto nevie kde sa posledné roky Eliška Kellerová nachádzala ani čomu sa venovala. Dostáva ponuku starať sa o Miša Lukáča pri ktorom nevydrží žiadna opatrovateľka. Úprimne som ho ľutovala, lebo Eliška si nedáva servítky pred ústa. Ale inak by som si soranovskú sériu predstaviť nevedela a u mňa veľké plus že si nehovorili presladenými prezývkami. Už v prvej kapitole je náznak celého problému, ale to musí človek čítať pozorne. Rodina je buď požehnaním alebo prekliatím a v mafiánskych to platí dvojnásobne. Každá zrada, dohoda bude mať svoju odvetu, aj po rokoch. Je to nepísané pravidlo ktoré platí všade. Okrem opisu vzťahu Elišky a Miša sa v pozadí dejú ďalšie veci. S Felixom sme sa stretli už v Šťastí. Tu naozaj dôrazne odporúčam pýtať sa autorky, pretože pozadie toho všetkého som na prvý krát nepochopila ani ja. Takisto sa dozviete kto si vzal Elišku na starosť po jej zmiznutí, ale povedala by som, že vzhľadom na Leinu minulosť to bolo logické. (Prečítajte si o koho ide) To, že Eliška dopadla ako dopadla má korene aj v minulosti, ale tých podnetov je viac. Gabikine knihy nie sú pre každého, preto ešte raz upozorňujem: čítajte pozorne. Ja absolútne žerem tú geniálnu prepracovanosť zápletky minulosti a súčasnosti. Žiadny prvoplánovaný príbeh ale fakt že do poslednej bodky prelínajú či sa dej. V závere sa mnohé vysvetlí a dostanete odpovede na otázky: kvôli čomu Elišku znásilnili, prečo utiekla do zahraničia, aké tajomstvo skrýva ale hlavne príbeh troch bratov ktorí sa do krvi nenávidia. Keď už konečne vieme o čo ide (len vedľajší dôvod) nastupujú Soranovci ktorí sú pilierom klanu. To, že Lea je ako neriadená strela pokiaľ ide o deti si tiež prečítate v Lei Kapitánovej/Soranovej. A tu rozmýšľajte! Ak ste čítali Emo a Viktória motív vám bude jasný ale SKUTOČNÝ DÔVOD sa dozviete v Lei Kapitánovej. (Máte sa na čo tešiť) Sú síce náznaky a ak čítate pozorne dôjde vám to. Rovnako dej zasahuje do Ema a Viktórie ale nie až tak výrazne. Opäť zdôrazňujem, bez predošlých kníh nemáte šancu pochopiť.
Záver ma trochu zmiatol pretože som si myslela že autorka zabila hlavnú hrdinku. Jedna matka urobí pre svoje dieťa prvé posledné, čo platí aj opačne. A zároveň nastáva otázka, ako je možné že žije osoba ktorá mala byť mŕtva už vyše 20rokov? (Prečítajte si v Emo a Viktória)
Opäť vravím, Soranovská séria nie je pre každého, ale ak sa dáte na ňu čítať, neoľutujete. Nedala by som ju preč zo svojej knižnice.
