Príbehy knižných hrdiniek

5 knižných hrdiniek, ktoré ma naučili, čo je v živote dôležité

704Views

Často píšeme o ženských hrdinkách, ktoré patria k našim najobľúbenejším, sú našim vzorom, zmenili náš pohľad na život a svet. Knižné hrdinky, ktoré Vám predstavím, nepatria úplne k mojim najobľúbenejším, sú to hrdinky, ktoré sú ´´iné´´. Nezmenili môj pohľad na svet. Niečo ma však naučili a v danej chvíli mi povedali presne to, čo som potrebovala počuť. Tu je 5 knižných hrdiniek, ktoré ma naučili, čo je v živote dôležité!

Lajla Rolstad: SAMOTA – cesta za slobodou

Vlčí ostrov je autobiografický román autorky. Je príbehom jej života na kanadskom ostrove, cestovania v aute po Amerike a hľadaním samej seba – toto všetko osamote. Každý občas hľadá sám seba, je v situácii, kedy potrebuje riešiť dôležité veci alebo sa ocitne v problémoch. Rozum hovorí jedno, srdce zase druhé. Nátlak spoločnosti je často neúnosný a človek sa ocitá na hrane.

Poznáte ten pocit, keď Vám všetci hovoria, ako by ste mali žiť, ako by ste sa mali správať, čo by ste mali hovoriť? Vďaka Lajle som si uvedomila, že nie je zlé, ak je človek niekedy sám. Počúva len svoje myšlienky, spoznáva sám seba, svoje reakcie na konkrétne situácie.

Vždy som bola introvert a samotár. Neznamená to ale, že nemám priateľov. Mám. Každý potrebuje spriaznené duše. Ale často potrebujem byť aj sama. Mala som pocit, že je to čudné. Vďaka Lajla, dnes už viem, že je to úplne v poriadku!

Luna Lovegood: ODLIŠNOSŤ – nie je hanba byť iný

Harryho Pottera a jeho kamarátov pozná každý. Myslím, že knihu predstavovať netreba. Keby ste sa ma spýtali na tri obľúbené charaktery tohto príbehu, Luna by sa k nim asi nevmestila. ALE! Považujem ju za jednu z najzaujímavejších postáv všetkých kníh, ktoré som kedy čítala.

Ďakujem Luna, že ukazuješ všetkým deťom sveta, i tým dospelým deťom, že byť odlišný nie je hanba! Ďakujem, že si mi pomohla v časoch detských ale aj v tých súčasných. I vďaka tebe som pochopila, aké dôležité je vynikať svojou jedinečnosťou.

Harry Potter a Fénixov rád

Sofia Amundsenová: POZNANIE – cesta k múdrosti

Sofia je úplne normálne dievča, ktoré žije so svojou matkou a domácimi zvieratkami. Jedného dňa nájde v schránke list od neznámeho adresáta, ktorý sa jej pýta: Kto si?

Ako by ste odpovedali Vy?

Schválne, bola by odpoveď Vaše meno? Alebo ste sa zamysleli trochu hlbšie? Premýšľate niekedy o tom, kto ste?

Vďaka Sofii som spoznala nádherné zákutia filozofie, zamyslela som sa, kto je vlastne človek, kto som ja, kde žijem. Dnes ľudia žijú veľmi rýchlo a len minimum z nich si nájde čas na rozjímanie a hľadanie odpovedí. Nie len, že rýchlo žijeme, ale aj jednotlivé aktivity chceme robiť rýchlo.

Niekto by si povedal, že kniha o filozofii je veľká nuda. Pre mňa Sofiin svet (a knihy mu podobné) znamená čas, ktorý venujem sama sebe, meditáciu, poznanie a hľadanie odpovedí. Ďakujem, Sofia, že si bola mojim sprievodcom na ceste za poznaním a múdrosťou!

Sofiin svet

Athena – TOLERANCIA – rešpektovanie individuality

Príbeh Atheny vo mne zanechal emóciu, ktorá sa zakorenila veľmi hlboko. Je vyrozprávaný prostredníctvom svedectiev ľudí, ktorí ju poznali.

Athena bola iná. Žila však v dobe, kedy jej inakosť nebola prijatá a rešpektovaná, ľudia na ňu neboli pripravení. Napriek tomu išla svojou cestou, za svojim snom, ktorý však pre ňu neskončil dobre.

Mňa však Athena naučila, že tolerancia a rešpektovanie individuality každého z nás je správne. Či už ide o názory, náboženstvo, presvedčenie či sexuálnu orientáciu. Myslím si, že ľudia nemusia súhlasiť so všetkým, čo robíte, hovoríte, kým ste. Tolerovať by to však mali.

Čarodejnica z Portobella

Lýdia – KOMUNIKÁCIA – jej zlyhanie môže viesť k tragédii

Kniha začína vetou: Lýdia je mŕtva. Na začiatku tak vieme, že hlavná postava zomrie. Čo ale nevieme je, prečo zomrie. A aj to bol dôvod, prečo som túto knihu nevedela pustiť z rúk a prečítala ju za dva dni.

Leitmotívom príbehu Vše, co jsme si nikdy neřekli je zlyhanie komunikácie, čo nám napovedá už samotný názov. Komunikácia je vo všeobecnosti problémom v akýchkoľvek vzťahoch. Každý jeden z nás má iné vnímanie a cítenie. Reagujeme rozlične. To, čo jeden vidí ako neriešiteľný problém, iný vyrieši ľavou zadnou.

V ťažších časoch som i ja pochopila, že komunikácia je veľmi dôležitá. Každý problém je riešiteľný. Stačí o ňom hovoriť. Preto ukončím svoj článok dôležitou vetou: PROSÍM, HOVORTE SPOLU, O VŠETKOM!

Vše, co jsme si nikdy neřekli

Dáša Vašíčková

Pridaj komentár