Magdaléna Pirožeková
Útek do raja
***
ÚVOD:
Aké miesto si predstavujete ako raj? A ďalšia otázka – aká kniha vás sklamala na plnej čiare?
Podľa anotácie som do knihy šla s tým, že si prečítam psychologický thriller kde sa skĺbi dlhodobý vplyv na osobnosť a duševné choroby. Namiesto toho som dostala presladený romantický príbeh alá Rosamunde Pilcherovej, navyše s hysterickími postavami. (No zbohom!)
***
Obrovským mínusom je to, že autorka chcela spojiť viac žánrov naraz – romantiku, akciu, dobrodružstvo, thriller, psychológiu. Niektoré skúsené spisovateľky keď skĺbia viac žánrov uspejú, lebo každú jednu vyšperkujú do dokonalosti. Ale v tomto prípade by stačilo sa sústrediť sa len na jeden- možno dva a malo by to lepší efekt. A je jasné, že v tomto smere je dominantou romantický presladený štýl a zvyšok šiel do úzadia.
Úvod zavedie čitateľa na čarovný malebný ostrov, ktoré sa dá prirovnať k väčšej dedinke, kde každý vie o každom všetko. Autorka však toto prostredie opisuje farbisto a do podrobna, takže si vieme predstaviť každé zákutie prírody.
Dany, ktorá uteká pred minulosťou, sa sem presťahuje so sestrou Rose- a tu nastáva prvý kameň úrazu. Dej sa totiž primárne sústreďuje na vzťahy dvoch sestier s ostrovanmi, hlavne s dvoma policajnými dôstojníkmi. Na základe toho je ľahko domyslieť si ako skončí celá romantická linka.
Miestami je vzťah Rose a Dany príliš presladený, nie sú tam žiadne menšie škriepky a doberanie sa, ako je u súrodencov bežné. Je skôr dramatický a infantilný. Nezaškodil by zdravý sarkazmus a humor. Občas sa vyskytli hádky, no nikdy nie zo vzťahu ale zo situácie, čo pôsobí dosť strojene. Premotivovaná, hysterická sestra odhodlaná za každú cenu starať sa o tú mladšiu bolo to, čo tomuto charakteru uškodilo na plnej čiare. Čitateľom je ťažko uveriteľný takýto vzťah už len preto, že je nereálny. Občas som nadobudla pocit, že z nej chce autorka spraviť obetavú superhrdinku s nulovými negatívnymi vlastnosťami.
Aj v zrnku piesku je celý svet
Autorka sa snažila z Dany urobiť silnú ženskú postavu, čo sa jej do istej miery podarilo, no to iba vďaka „temnej“ minulosti. Odhliadnuc od toho, z nej najprv vyžaruje arogancia, nadradenosť, potom uvedomenie si istých skutočností a nakoniec vnútorné zmierenie. Tento typický proces sa odohráva v romantickej linke voči Julianovi. Myšlienku feminizmu a jej hlavnú podstatu podporuje čoraz viac percento ľudí (aj ja) ale tu si to autorka pomýlila s aroganciou a hystériou. Pretože nadradená povaha „viem všetko najlepšie, všade som bola, a každého odhadnem na prvý pohľad“ vyvoláva v čitateľoch negatívne pocity a nesympatie. A neospravedlňuje ju ani minulosť.
Toto je ďalšia téma ktorá vyplýva z anotácie, no v reáli sa jej čitateľ dočká len náznakom. Vzhľadom na to, by to chcelo oveľa viac opísať psychologické pokusy, reakcie a vplyv, a hlavne „kostlivcov“ vynárajuce sa z mysle hlavnej hrdinky, sa čitateľ už VÔBEC nedočká. A síce sú spomenuté aj vysvetlené, nie však dostatočne na to, aby pokryli návnadu z anotácie. Vzhľadom na to, odporúčala by som ju pozmeniť, aby nebola zavádzajúca.
Záhadného doktora by chcelo tiež vysvetliť, pretože jeho prchká, agresívna povaha so sexuálnymi sadistickými sklonmi, taktiež nedostala priestor. A pár riadkov vyjadrujúce momentálnu situáciu je žalostne málo, ba až odfláknutá práca.
Postava Juliana je už o niečo znesiteľnejšia, hlavne keď si prečítate jeho minulosť, získa si rešpekt. Ale dovtedy pôsobí ako arogantný nedostupný alfa samec so srdcom na správnom mieste. (Tipycké) takže ďalšia postava ktorá je ako každá druhá a ničím výnimočná. Andy je v celom príbehu asi najviac vydarený charakter, typu „pohoďák“ pretože jeho humor a nadnesený pohľad na život vyčarí úsmev a zmierňuje ostré povahy zvyšných účastníkov.
Sľubovaná akcia sa dostaví úplne na posledných stranách, kedy si po všetkej presladenosti, až čitateľ chytí cukrovku, povie – konečne sľubovaná akcia z anotácie. No ako by si ju chcel užiť, tak aj rýchlo pominie a ani si nestačí uvedomiť, koniec príbehu s presladeným happyendom, že aj kilo cukru zmiešané s medom je málo. Čo však treba oceniť je, že autorka nenechala žiadne hluché miesta a každá otázka bola zodpovedná.
***
ZÁVER:
Zrejme nie som cieľová skupina pre túto tému, pretože neznášam Rosamunde Pilcherovú a jej podobné sektárky ktoré vymývajú mozog rovnako ako telenovely a toto BOLO na štýl telenovely. Knihu odporúčam čítať nenáročným čitateľom ktorým stačí jednoduchý životný štýl a nechcú si potrápiť mozgové závity. Rozhodne neodporúčam čítať náročnejším čitateľom, pretože sa sklamú rovnako ako ja.
