Michal Slanička
Pliaga
_____________
Slanička je známy svojimi románmi- Na Vianoce mi nevolajte, Sex s Ex či Prešporské srdce. Tentokrát čitateľom ponúka historický román na základe faktov, okorenený o fiktívny príbeh plný lásky, zrady, ale aj ľudskej hlúposti.
KNIHU SOM ČÍTALA V RÁMCI SPOLUPRÁCE S VYDAVATEĽSTVOM MOTÝĽ A ĎAKUJEM ZA ZASLANIE KNIHY NA ROZBOR.
_____________
Pochválim grafika, pretože obálka znázorňuje podstatnú časť príbehu. No nenechajte sa zmýliť, okrem epidémie cholery tu nájdeme aj témy, o ktorých som si nemyslela, že by sa mohli riešiť už vtedy.
Dej sa rozbieha pomaly, predstaví nám osudy dvoch rodín: grófov Abalfyovcov a sedliakov Mojtechovcov. Sú to dva svety ktoré sa líšia ekonomickou situáciou, zmýšľaním aj spoločenským postavením a predsa sa v istom momente pretnú.
Charaktery postáv boli spracované vierohodne a čitateľ si nájde ku každej vzťah. Zo začiatku môže pôsobiť mätúco grófka Mórai- extravagantná šľachtičná z Paríža, ktorá spôsobí rozruch hlavne u Judity Abalfyovej. Jej úlohu a význam si nebudete vedieť priradiť- to sa dozviete len na konci príbehu. Jej osoba si zachovala istú dávku tajomna a gradácie, takže ju nemožno dopredu odhadnúť. Práve kvôli tomuto ju autor situoval do role jednej z najlepších postáv. Ďalšou ktorá ma oslovila, bol gróf Abalfy. Čitateľ si ho zamiluje kvôli názorom, pokrokovému zmýšľaniu a svojej múdrosti, ktoré sa netýkali len opatrení v epidémii.
Prvá polovica sa číta pomalšie, dej nie je až taký vygradovaný a postavy pribúdajú postupne.
Čo ale musím vytknúť, sú rýchle preskoky v scénach ktoré by mohli byť oddelené aspoň odsekom. Veľa krát sa stalo, že jedna myšlienka či scéna prekrývala tú druhú, tým pádom bolo ťažšie orientovať sa v deji. Stalo sa, že som si prečítala danú udalosť a v ďalšom riadku sa už rozvíjala druhá. Vzniklo tak veľa hluchých miest ktoré neboli zaplnené o medzi udalosti ktoré by čitateľa nasmerovali na druhú. Celkovo to pôsobilo, akoby autor musel prvú polovicu skracovať.
Takisto vytknem úvodzovky: ktoré neboli klasické, ale veta sa začínala pomlčkou. To by nebol problém, keby každá priama reč bola v novom riadku. Stalo sa, že v jednom riadku boli aj dve priame reči – neoddelené pomlčkami, takže bolo občas ťažké rozoznať, kde priama reč končí a druhá začína.
Okrem týchto technických nedostatkov si však čitateľ užije pestrú škálu opisov, prirovnaní aj fráz, ktorými autor okorenil svoju slovnú zásobu.
Romantická linka bola predvídateľná a rozprávková. Charakter postáv sedliaka Zachariáša a panskej Emílie mi k sebe nesedel napriek tomu, že Emília mala rovnako pokrokové myšlienky ako jej otec. Vývin ich vzťahu bol prakticky z ničoho (láska na prvý pohľad) a takpovediac len zo zvedavosti a vzájomnej príťažlivosti. Chýbalo mi mužské dobíjanie a hlavne rozhovory (vzájomné spoznávanie sa)z ktorých v reáli vzniká náklonnosť. A aj keď čitateľ pochopí hlavnú autorovu myšlienku (všetci ľudia sú si rovní bez ohľadu na spoločenské postavenie, vierovyznanie a rasu) predsa len si nedokážem predstaviť, aká téma by spájala ľudí z diametrálne odlišného prostredia.
Čo sa ale týka zvyšných tém, prekvapila ma informácia o umelom oplodnení ktoré sa realizovalo už za Rakúska -Uhorska, problémy ženského organizmu počať dieťa či náhradné materstvo.
Keďže ide o historický román, o fakty sa opiera aj cholerová epidémia a jej opatrenia. A je až zarážajúce, ako sa história zopakovala. Protiepidemiologické opatrenia boli úplne totožné z roku 2019/2020 až čitateľ nadobúda pocit, že sa autor nimi inšpiroval. Rovnako ľudská hlúposť, frustrácia aj hnev občanov kopírujú rok 2020.
Hlúposť je živnou pôdou pre smrť
Avšak nenechajte sa zmýliť, v doslove vo faktoch si možno prečítať všetky zdroje ktoré autor použil.
Druhá polovica knihy je rýchlejšia a číta sa ľahšie. Je to nie len vďaka povstaniu sedliakov ktoré si autor bravúrne naštudoval, ale aj technické nezrovnalosti vyššie spomenuté sa zredukovali.
Ak si čitateľ myslí že odhadne záver príbehu, zmýli sa. Koniec som nečakala taký aký bol a o to viac ma prekvapil. Myslím že je dobre, že sa Michal nenechal strhnúť zaužívaným klišé a odklonil sa od všeobecných merítok. Tým pádom čitateľa úplne prekvapí a dopraje mu myšlienku reálneho života – nie všetko ide tak, akoby sme chceli.
Napriek technickým výhradám ide o príjemné čítanie ktoré určite obohatí o cenné vedomosti, pokrokové myšlienky a predostrie ďalší pohľad, ako sa kedysi žilo na našom území. Určite odporúčam nenáročným čitateľom pri šálke čaju ako oddychové čítanie. Jedno je ale isté: Michal Slanička si pozornosť rozhodne zaslúži.
